Trolling budúcich kolesíkov

Autor: Matej Kucko | 26.5.2015 o 20:19 | (upravené 26.5.2015 o 20:51) Karma článku: 11,26 | Prečítané:  1271x

Mladí sociálni demokrati, akadémia na výchovu budúcich kolesíkov Smeru-SD, sa na sociálnej sieti pochválili trollingovou infografikou  tým, ako sa nám Slovensku za pána predsedu ekonomicky darí. 

Napriek tomu, že od budúcich kolesíkov sa príliš veľa intelektuálneho či analytického inputu do verejnej diskusie neočakáva, nemali by ľuďom podsúvať zavádzajúcu interpretáciu vybraných ekonomických ukazovateľov s ich zjavne nepochopenou príčinou. Tou je podľa nich premiér Fico.

Vďaka nemu bude Slovensko rásť najrýchlejšie v eurozóne, vďaka nemu klesla nezamestnanosť o 2 percentá, vďaka nemu tu máme najvyšší rast miezd za 7 rokov a len vďaka nemu práve zažívame obdobie nulového rastu cien. Naozaj slušný výkon na jednu osobu. Iba že by nie...

HDP nám síce rastie a nezamestnanosť klesá, detailnejší pohľad na dáta však ukazuje, že sa tak deje napriek, nie vďaka predsedovaniu Roberta Fica.  Ale poďme pekne poporiadku.

Rast HDP je najrýchlejší v eurozóne

Aj keď je pravda, že Slovensko čaká rýchlejší ekonomický rast ako väčšinu krajín platiacich eurom, najrýchlejší nebudeme. Minimálne nie sami. Napriek tomu, že analytici zdvihli očakávaný rast hrubého domáceho produktu z 2,6% na 3 % v roku 2015, Európska Komisia očakáva, že minimálne rovnakým tempom porastie v tomto roku aj Írsko, Malta a Luxembursko. Mimo eurozóny to bude ešte aj Poľsko.

Predpokladať však, že je to výsledok práce Roberta Fica je úplný nezmysel. Slovenská ekonomika vo svojich najlepších rokoch väčšinou rástla vďaka exportu, predovšetkým do Nemecka. Dnes však vplyvom ukrajinskej krízy a sankcií na Rusko, Nemecko rastie pomalšie ako my. Čím to teda je, že sa nám tak darí?

Nuž, odpoveď treba hľadať predovšetkým v deflácii v eurozóne, ktorá drží ceny na stabilnej úrovni, zatiaľ čo vďaka nízkym úrokovým mieram ožíva investičná aktivita firiem. Nízke úrokové miery, nastavené Európskou centrálnou bankou, tak ľudí odrádzajú od šetrenia a motivujú ich svoje výplaty míňať, obzvlášť keď ceny v obchodoch zostávajú nemenné. Keďže deflácia bola posledná mesiace spôsobená hlavne prepadom cien ropy na svetových trhoch, ľudia ju pocítili hlavne v podobe vyššieho zostatku peňazí na svojich účtoch. Tie však neponúkajú žiadne zhodnotenie, a tak ľudia začali celkom prirodzene viac míňať na spotrebu.  Je to práve táto domáca spotreba, ktorá našu ekonomiku ťahá nahor.

Nezamestnanosť klesla o 2%

Áno, je pravda, že nezamestnanosť začala konečne klesať aj zmerateľným (mimo štatistickej odchýlky) tempom. Situácia si však nezaslúži otvárať šampanské (práve naopak), a už vôbec nie Ficom či kolesíkmi- seniormi v parlamente.

Klesajúca nezamestnanosť je v prvom rade výsledok makroekonomického vývoja celoeurópskeho rozsahu. Je to presne ten vývoj, ktorému vďačíme aj za ako-tak dynamický (na európske pomery) ekonomický rast. Zvýšená spotreba a investičná aktivita firiem totižto prispieva k tvorbe nových pracovných miest. Aj tu však platí, že napriek, a nie vďaka.

Napriek tomu, že máme najrýchlejší rast v regióne krajín V4, počtom ľudí bez práce výrazne zaostávame, a celkový priemer V4 zhoršujeme. Také Maďarsko malo v apríli nezamestnanosť na úrovni 7.8%, Česká republika len 6.7%. Našich 11.6 percent sa tak pri pohľade na spokojnú škodoradosť mladých kolesíkov javí ako absolútna ignorácia reality. Napríklad aj pobaltské krajiny ako Estónsko a Litva majú nezamestnanosť na úrovni 6.2%, respektíve 9.5%.

Suverénne najvyššiu nezamestnanosť máme v regióne aj medzi mladými ľuďmi. V apríli dosiahla alarmujúcich 24.8%, čo znamená, že každý 4 mladý človek nemá prácu. V susednom Česku je pritom týchto mladých ľudí až o 10% menej, prácu ich nemá 14.5%. No a v tom Estónsku je mladých ľudí bez práce len 11.8%, čo je ešte menej ako v Británii.

A to netreba spomínať desiatky miliónov eur z EÚ fondov, ktoré sa zatiaľ na tento dvojpercentný pokles nezamestnanosti minuli. A rovnako ani počet ľudí, ktorí za prácou odchádzajú do Česka, Rakúska, Nemecka či Británie a znižujú tak celkovú pracovnú silu u nás doma, čo pozitívne vplýva na našu mieru nezamestnanosti.

Oveľa alarmujúcim faktom však je, že nezamestnanosť na Slovensku medzi rokmi 1994- 2015 dosiahla priemer 14.02%. Kríza- nekríza, toto číslo značí, že nezamestnanosť na Slovensku je štrukturálnym problémom, ktorý treba riešiť predovšetkým kvalitnejším školstvom, rekvalifikáciou ľudí s nízkymi zručnosťami, či systematickej a koncepčnej podpore poľnohospodárstva v južných regiónoch Slovenska s vysokou nezamestnanosťou a nízkokvalifikovanou pracovnou silou.

Ako výsmech logiky kolesíkov- juniorov sa tak javí fakt, že s krátkou pauzou tu Robert Fico vládne takmer 10 rokov, čo je takmer polovica meraného obdobia vyššie uvedenej spriemerovanej výšky nezamestnanosti.  

Najvyšší rast miezd a nulový rast cien

V tomto majú mladé nádeje Smeru pravdu, mzdy skutočne dosahujú nevídaný nárast od nástupu Fica II. v marci 2012. A je to dokonca aj pričinením samotného premiéra. Minimálna mzda totižto od januára 2012 narástla z 327 eur na terajších 380 eur. Treba však povedať, že sa tak stalo umelou direktívou premiéra a možno aj na úkor výraznejšieho rastu zamestnanosti.

Ako však bolo spomenuté už vyššie, viac peňazí zostalo v peňaženkách aj ľuďom, ktorí minimálnu mzdu nepoberajú. A to práve vďaka deflácii v eurozóne a obzvlášť na Slovensku. Pokles ceny ropy na svetových trhoch jej výrazne napomohol, čo malo za následok zlacnenie benzínu a keďže ceny iných tovarov a služieb nevyhnutne nerástli, ľuďom zostalo viac. Graf inflácie CPI v eurozóne ukazuje, že keď začala cena ropy zase stúpať, výška deflácie postupne klesala.

Na Slovensku však nemáme rozvinutý kapitálový trh a ľudia tak nemajú de facto do čoho investovať. Najviac peňazí tak zostáva zaparkovaných v termínovaných vkladoch, ktoré však neponúkajú reálne zhodnotenie, alternatíva k nim však nie je. Výsledkom je, že Slovensko je v deflácii prakticky od decembra 2013.

Spolu s ďalším nárastom minimálnej mzdy, tentoraz už k hranici 400 eur, Smer schválil aj zníženie DPH na základné potraviny na 10% k 1. januáru 2016. Či sa to však pretaví do reálneho zníženia cien týchto potravín je otázne. Z pozorovania podobných krokov v zahraničí totiž vieme, konečná  maloobchodná cena sa zníži len o tretinu v pomere k zníženej DPH. Pri súčasnom znížení DPH o 10% by sa tak ceny znížili len o 3%, a aj to len pri základných potravinách ako pečivo, mlieko či maslo. (Viac TU)

Prepadávame sa

Keď sa tak pozrieme na iné ukazovatele, ako je napríklad úroveň podnikateľského prostredia,  37. miesto v analýze Svetovej banky Doing Business 2015 znamená prepad o 2 priečky v porovnaní s minulým rokom. Napriek tomu, že ešte v roku 2012 sa Slovensko umiestnilo najvyššie (celkovo stále dosť nízko) z krajín V4, teraz nás už niekoľko rokov predbieha Poľsko.

V rebríčku vnímania korupcie od Transparency International sme na tom ešte horšie. Zo 175 krajín sme sa umiestnili na 54. mieste, z krajín EÚ šiesty od konca. Pred nami skončili krajiny ako Spojené Arabské Emiráty, Bután, Botswana, či Katar, v súčasnosti škandalizovaný s pravdepodobnou korupciou pri získaní FIFA World Cup 2022. Postkomunistické Estónsko sa umiestnilo na 26. mieste.

Mecenáši Smeru drzo a verejne okrádajú malých živnostníkov, školstvo chátra, súdnictvu nikto normálny neverí a akýkoľvek pobyt v zdecimovaných nemocniciach je vnímaný pacientmi ako za trest.

Toto je skutočná vizitka vlády Smeru- SD a Roberta Fica, nie prisvojenie si akých-takých úspechov našej vyciciavanej ekonomiky.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?