Copywriteri v Sieti

Autor: Matej Kucko | 12.5.2015 o 18:53 | (upravené 12.5.2015 o 19:03) Karma článku: 11,33 | Prečítané:  1476x

Návrh experta Siete pre ekonomiku a financie Róberta Auxta vytvoriť regionálne ekonomické zóny ako riešenie pre „hladové doliny“ je vraj odkopírovaná, rok stará práca Marcela Klimeka z NOVY. Tvrdí to Konzervatívny výber. 

Blog, v ktorom expert Siete na ekonomiku a financie Róbert Auxt navrhuje regionálne ekonomické zóny ako riešenie pre „hladové doliny“, teda regióny s nezamestnanosťou prevyšujúcou 15% a viac (asi tretina Slovenska), je vraj odkopírovaná, rok stará práca Nemecký štandard pre Slovensko od Marcela Klimeka z NOVY. Tvrdí to článok, ktorý dnes uverejnil Konzervatívny výber.

Podľa Konzervatívneho výberu sú oba texty natoľko podobné, že Auxtov blog pôsobí iba ako krátky rešerš Klimekovho textu. Ako to teda naozaj je?

Fakty sú fakty

Klimek veľmi dobre identifikuje problémy, s ktorými Slovensko zápasí a ktoré tvoria jadro odpovede na otázku, prečo reálny výkon slovenskej ekonomiky dlhodobo nedosahuje svoj potencionálny výkon.

Nízka vymožiteľnosť práva, neprepojené vzdelávanie s praxou, vysoké a neprehľadné daňovo-odvodové zaťaženie, neefektívna verejná správa a nezmyselná byrokracia, vysoké ceny energií pre firmy etc. Všetko sú to veci pravdivé a absolútne namieste, lenže sú dlhodobo známe ako odbornej, tak i laickej verejnosti.

To isté platí aj pre Auxtovo tvrdenie, že okresy a regióny na južnom a východnom Slovensku s nezamestnanosťou od 15% do 30% (sezónne aj 40%) potrebujú reálnu zmenu hospodárskej politiky zo strany štátu, inak z nich budeme mať v relatívne dohľadnej dobe územia duchov.

Situácia je o to horšia, že drvivá väčšina nezamestnaných je bez práce dlhodobo (dlhšie ako rok) a zasahuje všetky vekové kategórie proporčne približne rovnako. Faktom je aj nízke dosiahnuté vzdelanie a celkovo slabé alebo žiadne zručnosti týchto ľudí. Juh a východ sú jednoducho dlhodobo zanedbávané a zo strany štátu skutočne potrebujú špeciálnu (ale hlavne reálnu) starostlivosť.

Dôvod, prečo sa Klimek či Auxt na vyššie uvedenom zhodli nie je ten, že jeden od druhého odpisujú, ale ten, že sú to jednoducho fakty.

Čo sú ekonomické zóny?

Špeciálne ekonomické zóny sa tak javia ako rozumné riešenie. Napriek tomu, že v slovenskom verejnom diskurze tento koncept absentuje, pozná ich ako ekonomická teória, tak aj prax. Jedná sa o legislatívne určené geografické časti územia krajiny, v ktorých platí iná legislatívna či administratívna právna úprava oproti štandardnej právnej úpravy regulujúcej podnikateľské prostredie. Priaznivejšie podmienky pre podnikateľov a investorov tak majú za ciel predovšetkým prilákať zahraničných investorov, zvýšiť zamestnanosť a následne aj mzdy. Pre úspešný príklad fungovania takýchto zón dokonca ani netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na nášho severného suseda- Poľsko.

Klimekove návrhy sú však beh na dlhé trate a vyžadujú si viac, než len pár zákonov. Stále totiž platí, že slovenské zákony nie sú samé o sebe zlé, len ich dodržiavanie, výklad či férové a rovnocenné vynucovanie nefunguje v praxi tak, ako by malo. Sú to však opatrenia, ktoré by mali byť samozrejmosťou pre celé Slovensko, nie len pre niektoré ekonomické zóny.

Z tohto pohľadu sa tak realistickejšie javí návrh Róberta Auxta zo Siete. Presná identifikácia regionálnych zón a opatrenia v podobe investičného odpisu vo výške 150-200%, je na začiatok jednoduché riešenie, ktoré neotvára priestor veľkému množstvu výnimiek. Práve naopak, platilo by pre všetkých rovnako a to je to podstatné. Malo by však byť komplementované aj ďalšími benefitmi pre podnikateľov a investorov, ak chce priniesť regiónom citeľné zlepšenie, napríklad zavedenie odvodových prázdnin pre dlhodobo nezamestnaných.

Kto z koho?

V zmysle zaužívaného klišé- daj do miestnosti dvoch ekonómov a dostaneš dva rozličné názory- je teda fakt, že dvaja pravicovo zmýšľajúci ekonómovia zdieľajú podobný názor na problémy a ich riešenie skôr dôvod na hľadanie spolupráce, ako dôvod na rýpanie pre médiá. Skôr podstatnejšia otázka je, kedy a v akej podobe si tieto návrhy marketingovo osvoja majstri populizmu v Smere.

Platí však, že prijatie či už Klimekovho alebo Auxtovho návrhu, by nielen pomohlo ekonomicky naštartovať dlhodobo zaostávajúce regióny, ale v konečnom dôsledku aj posunulo výkon slovenskej ekonomiky výrazne bližšie k svojmu potenciálu. 

Autor je vysokoškolský študent, pôsobí ako stážista v strane Sieť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?